Phillipe Jaccottet – Farba zeme (preklad Emy Palkovej)

O prvý preklad poézie sa v našom občianskom združení postarala Ema Palková, ide zároveň o jej prvý knižný preklad. Zaujímavosťou je, že s prekladom tohto textu sa Ema umiestnila aj na Akademickom Prešove, takže aj toto je jednou z ciest ako sa dostať k prekladu a neváhajte vytiahnuť svoje preklady zo šuflíka či hlbí priečinkov počítača.

Toto dielo s názvom Farba zeme od autora Philippa Jaccotteta snáď lepšie vystihuje pojem báseň v próze. Bibliofília s prózou vo veršoch Philippa Jaccotteta Farba zeme a ilustráciami Rudolfa Juroleka spája poéziu a obraz do jemnej meditácie o kráse jednoduchosti a o dotyku prírody v človeku. „Francúzsky spisovateľ začína začína svoju cestu zmyslovými zážitkami, završuje ich však až vo vnútorných priestoroch človeka, v ktorých sú už doménou neviditeľné, no skutočné udalosti ducha. Záchvevy krásy, úžasu a vďačnosti, ale tiež prejavy úzkosti a rozpakov dosvedčujú, že zázraky, ktorými sme obklopení, nie sme schopní obsiahnuť v úplnosti. No hoci človek naráža na nedostatočnosť zmyslov a limitujúce možnosti jazyka, nebráni mu to zažívať oblažujúcu skúsenosť s prírodou.“

Ema sa s nami podelila aj o to, ako sa k tomuto prekladu dostala. „Jaccotteta som sa snažila propagovať už svojou diplomovou prácou. Opisovala som v nej okrem iného dôvody, prečo by tento básnik nemal chýbať v slovenskom literárnom priestore. Už vtedy bol mojím konzultantom Ján Gavura, ktorý vedie vydavateľstvo Face a je šéfredaktor časopisu Vertigo.“ Aktuálne je jej školiteľom na doktorandskom štúdiu. Po intentívnej približne rok dlhej spolupráci sa im podarilo vydať toto dielo ako špeciál časopisu Vertigo.

Najväčšiu výzvu pri prekladaní tohto diela pre ňu predstavovalo ustriehnuť mieru nominálneho vyjadrovania. Ema nám aj dovysvetlila, že po slovensky to znamená hromadenie podstatných mien. Takéto vyjadrovanie je typické pre francúzštinu, Jaccotteta a ako napokon priznáva Ema, tak aj pre ňu. „S tým mi do veľkej miery pomohol aj redaktor knihy - Ján Živčák, ktorému nielen za to patrí obrovská vďaka.“

Podelila sa s nami aj o jej prekladateľské rituály – najradšej prekladá za stolom (čím väčší, tým lepšie), optimálne aj s monitorom a k tomu vždy pohár vody a samozrejme nemôžeme vynechať ani milión pootváraných okien na pozadí.

Začínajúcim prekladateľom Ema odkazuje, že ak sa chcete venovať prekladu poézie, tak je treba sa zaujímať o poéziu ako takú – domácu, ale aj prekladovú – v prvom rade ako čitateľ, potom potenciálne ako autor a prekladateľ. Taktiež podľa nej nie je na škodu pohybovať sa v kruhoch ľudí, ktorí s poéziou pracujú, sú pre ňu nadšení, rozumejú jej lepšie, resp. inak ako vy.