Marec – mesiac slovenskej knihy 🙂

Autorky článku: Monika Smolková, Nina Hromadová 

Všetci poznáme ten pocit – vonku sa otepľuje, svieti slniečko a nás toto počasie ťahá von do záhrady, parku alebo na terasy obľúbených kaviarní. Najlepšie, samozrejme, s obľúbenou knihou. A keďže marec je mesiacom knihy, rozhodli sme sa priniesť vám novú dávku odporúčaní – tentoraz však z našej slovenskej literatúry.

 1. Patagónia – Dušan Mitana

Príbeh Patagónie je zaujímavejší, ako sa na prvý pohľad môže zdať – dal by sa opísať ako taký zakopaný poklad. Nie je to len kniha o mladom mužovi, ktorý odíde zo školy, ale aj príbeh o nepokoji, o hľadaní seba samého a o túžbe žiť autenticky v čase, keď spoločnosť ponúka hotové odpovede a odporúčania (teda taký návod na to, ako vlastne žiť). Patagónia tu nezobrazuje konkrétne miesto, v skutočnosti neexistuje a je symbolom ťažko dosiahnuteľnej krajiny s novými hodnotami, po ktorých Ivan túži v priebehu takmer celého deja knihy. 

Zaujímavou časťou je celkom nekonvenčný vzťah Ivana s už vydatou redaktorkou Vierou (veď kto by nemal rád „škandály“, ktoré sa dobre čítajú?); ich láska nie je romantickým únikom, keďže prázdnu romancu toto dielo naozaj nepotrebuje. 

„Boli sme si takí blízki, až ma to desilo. Obával som sa, čo sa stane, až si už nebudeme môcť byť bližší. Čím bližšie, tým ďalej?“

 2. Ako chutí moc – Ladislav Mňačko

Retrospektívny politický román, klasika niekdajšieho slovenského disentu. Dej sa viaže na pohreb nemenovaného politika. Jeho život vidíme cez prizmu fotografa, jeho niekdajšieho najlepšieho a najbližšieho priateľa, ktorý celý jeho život a kariéru zachytával na fotografiách. Postupne sa z Frankových spomienok dozvedáme o vzostupe a páde verejného činiteľa a štátneho funkcionára, prenikáme do hlbín politického režimu 50. rokov. Čitateľstvo v tejto knihe dokáže nájsť nejednu paralelu aj so súčasnosťou. 

„Čím bola moc v tvojich rukách? Bola dobrom? Bola zlom? Či bola samoúčelom? Hračkou, s ktorou si sa pohrával, v ktorej si sa kochal? Keby bola dobrom, mnohí by ťa dnes chválili a ľutovali by tvoj odchod. Keby bola bývala zlom, dnes by ťa mnohí preklínali a tešili by sa z tvojho neslávneho konca. Ale nikto neľutuje tvoju smrť.“

 3. Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch – Pavel Vilikovský

Novela zobrazuje vzťah syna a matky počas toho, ako psychicky a fyzicky chradne. Matka stráca vedomie, pamäť a všetky mentálne schopnosti, ostáva už len telesne prítomná. Práve tento nesúlad medzi telom a dušou je pre jej syna, ktorý sa o ňu stará, nepochopiteľný a neprijateľný. Kniha nedá čitateľovi všetko na zlatom podnose, núti ho dopracovať sa k jej významu po dlhom premýšľaní. Rozoberá témy života, vraždy a smrti, uvažuje o nich ako o nepochopiteľných paradoxoch.

„Dnes viem, že to nie je ilúzia, je to jednoducho déjà vu, už raz videné. Alebo možno videné v predstihu. Zjavuje sa mi vo sne vlasť, a keď sa zobudím, uvedomím si, že na tomto svete jej niet. Tak si ma smrť privyká, zmieruje ma s myšlienkou, že som iba na výlete a že sa nakoniec vrátim domov. Všade dobre, doma najlepšie.“

 4. Sklený vrch – Alfonz Bednár

Sklený vrch je príbeh zo slovenských hôr, v ktorom čitateľ odhaľuje tri etapy života ženy, ktoré sa viažu s tromi mužmi. Časť príbehu sa do istej miery venuje udalostiam SNP, ďalšie sa odohrávajú po ňom. Autor pracuje s legendou/povesťou o sklenom vrchu. Dej v tejto knihe síce môže pôsobiť útržkovito a chaoticky, no práve to je črtou autorovho štýlu. Čitateľ môže cítiť potrebu spísať si dejovú líniu, no pri vysvetľovaní deja bude skôr pôsobiť ako to slávne memečko muža pred nástenkou.

Z knihy stojí za vyzdvihnutie myšlienka, že človek môže byť v horách sám sebou. Neviažu ho myšlienky na svet „tam dole“ – žiaden ruch mesta, žiaden zhon. V prírode plynie čas inak a človek sa ponára do svojho vnútra a spoznáva sa. A hoci môže opis prírody v diele pôsobiť naturisticky, v priebehu sledovaných rokov, počas ktorých sa dej odohráva, je práve príroda poškvrnená politickým dianím v krajine.

„… musíme aj my zo svojho života urobiť most k ľudskej budúcnosti. To musí robiť zo seba každý človek… a ak to vykoná, nebude žiť nadarmo.“

 5. Lukavické zápisky – Hana Ponická

V knihe Lukavické zápisky sa spája osobný príbeh Hany Ponickej s obrazom spoločenskej, politickej a kultúrnej situácie na Slovensku. Autorka v nej píše o období, ktoré prežila v mlyne v obci Lukavica, ktorá pre ňu nebola len domov, ale aj miesto, kde nachádzala priestor na premýšľanie a únik od tlaku režimu. V krátkych zápiskoch zachytáva každodenný život, svoje myšlienky a postoje, poukazuje na neslobodu a nespravodlivosť vtedajšej spoločnosti. Lukavické zápisky sú osobnou a úprimnou výpoveďou o živote v ústraní, ale aj svedectvom o dobe, v ktorej bolo dôležité zachovať si vlastný názor a vnútornú slobodu. Je to aj príbeh o silnej žene, ktorá sa nedala zastrašiť.

„Nespravodlivosť nezačína vo väzniciach, táboroch a na popraviskách. Tam sa končí. Začína nenápadne, keď mlčíme, zatiaľ čo niekto iný trpí za svoje názory…“

 6. Eklektik Bastard – Ivana Gibová

Štvrtá kniha Ivany Gibovej je poviedkový komix, v ktorom sa text prelína s obrazmi, postavy prestupujú z jedného príbehu do druhého. Krátke prozaické texty, veľmi autentické a sarkasticky ladené zachytávajú jedinečný štýl autorky, ktorá majstrovsky spracováva javy zo života každého z nás. Eklektik Bastard s humorom rozpráva o frustráciách, sebarealizácii, nadváhe, starnutí, práci v korporácii a živote slobodného človeka po tridsiatke. Vtipne, trefne, niekedy vulgárne, ale úprimne – štýlom „čo na srdci, to na jazyku“ – takisto otvára tému paradoxu či rozdvojenosti ľudskej mysle. Ide o naozaj oslobodzujúcu knihu, v ktorej neplatia žiadne pravidlá.