Krása v nedokonalosti: Preklad piesní

Autorka článku: Marianna Pacáková

Skúste si zaspievať svoju obľúbenú pesničku z disneyovky v slovenčine. Text dáva zmysel, pieseň sa rýmuje a presne pasuje do otvárajúcich sa úst kreslenej postavičky. Znie to prirodzene, no v skutočnosti ide o prekladateľský akrobatický kúsok. Či už ide o animáky, operu v SND alebo slávny broadwayský muzikál na doskách slovenského divadla, všetky majú jedno spoločné. Ukrývajú v sebe jeden z najväčších prekladateľských orieškov: preklad piesní.

Na prvý pohľad to vyzerá hrôzostrašne. Prečo by sa niekto vôbec pustil do niečoho takého komplikovaného? V skutočnosti to však nie je žiadna jadrová fyzika – stačí len kvapka kreativity, veľa trpezlivosti a básnické črevo.

Ak je preklad piesní nočnou morou, tak najmä pre perfekcionistov. Pri spevnom preklade (z angl. singable translation) musíte totiž na úplnú dokonalosť zabudnúť. Nič také ako stopercentne presný spevný preklad jednoducho neexistuje. Prekladatelia si preto museli položiť otázku: ako sa s touto nedokonalosťou vyrovnať? Odborník Peter Low preto zhrnul päť hlavných prvkov piesne, medzi ktorými prekladateľ neustále balansuje. Občas musí niečo obetovať tu, aby to dohnal inde. Žiadne tvrdé pravidlá ani presné vzorce neexistujú. Prekladateľ sa spolieha najmä na svoju intuíciu, hudobný sluch a dobrú znalosť originálu. Existuje však niekoľko záchytných bodov, ktoré dokážu túto prácu výrazne uľahčiť.

RÝM

Text piesne sa v mnohom podobá básni s tým rozdielom, že prekladateľa limituje hudba. Keď sa povie slovo báseň, väčšina ľudí si okamžite predstaví rým ako jej najdôležitejšiu časť. V skutočnosti to tak vôbec nemusí byť. Koniec koncov, existuje množstvo poézie, ktorá sa nerýmuje.

Prvým krokom pri preklade piesne je uvedomiť si, že na kvalite rýmu nezáleží až tak, ako by sme si možno mysleli. Slabý rým je lepší ako žiadny rým a žiadny rým je lepší ako silený a neprirodzený rým. Dokonalý rým preto nemusí byť hlavným cieľom – veď aj samotní skladatelia dnes považujú nedokonalé rýmy za rovnocenných partnerov tých dokonalých. Občas úplne stačí, ak sa zhoduje len koncová samohláska alebo dokonca spoluhláska.

Pozrime sa na krátky úryvok z muzikálu Wicked. V anglickom texte sa striedajú dokonalé rýmy, no keď sa pozrieme na slovenský preklad, nájdeme tam len zhody samohlások:

Pesničke to však vôbec nevadí. Znie prirodzene a netrhá uši.

Vypustiť rým tiež nie je žiadny hriech, hlavne ak na to ideme strategicky. Sú totiž miesta, kde je strata rýmu takmer neviditeľná. Divák si chýbajúci rým v strede strofy často ani nevšimne. Ale ak by zmizol na jej konci, okamžite by mu to udrelo do uší, pretože presne tam ho očakáva. Skvelým príkladom je táto strofa z muzikálu RENT:

RYTMUS

Každý z nás sa ešte na strednej škole učil o metre básne a mnohí si vtedy povedali, že to v živote nevyužijú. Pre väčšinu ľudí je to pravda, prekladateľ básní či piesní však rýchlo zistí, že bez metrickej analýzy sa nepohne. Slová ako trochej či daktyl znejú ako stará traumatizujúca spomienka a málokto si pamätá ich presné definície. Našťastie pri preklade piesní nemusíme sypať poučky z rukáva, no bez pochyby sa s týmito javmi stretneme. Vytvoriť si metrickú schému piesne je totiž ten najlepší prvý krok, aký môže prekladateľ urobiť. Ako môže takáto metrická schéma vyzerať? (Pravdepodobne rovnako strašidelne ako to znie.) Pozrime sa na príklad z muzikálu West Side Story:

ONE-of-your-OWN-kind
STICK-to-your-OWN-kind

NÁJ-di-si-CHLAP-ca
POR-to-RI-kán-ca

Musí byť rytmus identický? Nemusí, a úprimne, bolo by to aj nerealistické. Keď si porovnáme napríklad anglický systém prízvukov so slovenským, rýchlo zistíme, že skopírovať anglický rytmus do slovenčiny jedna k jednej sa jednoducho nedá. Ideálne je sa mu čo najviac priblížiť. A práve v tom nám pomáha metrická schéma. Hoci jej príprava zaberie pár minút navyše, prekladateľ vďaka nej nemusí rytmus len tak naslepo hádať. Vidí ho pred sebou čierne na bielom a hneď vie posúdiť, či sa k nemu jeho slovenský preklad približuje.

Rytmus je špecifický tým, že okrem prízvukov zahŕňa aj počet slabík. Pri prvých prekladoch piesní automaticky predpokladáme, že počet slabík vo verši sa nesmie meniť. Text sa predsa musí zmestiť do hudby! A tak namáhavo počítame slabiky na prstoch. Je síce pravda, že ich počet nemôže byť drasticky odlišný, ale rovnako ako pri rýme, ani tu nemusí byť všetko do bodky dokonalé.

Kde teda môžeme slabiky ubrať? Tam, kde sa noty opakujú. Jednu slabiku jednoducho predĺžime. Pozrime sa na ukážku z muzikálu RENT:

Kde ale môžeme slabiky pridať? Tam, kde sa spieva jedna slabika na viacerých notách. Slabiku tam prirodzene vtlačíme. Pozrime sa na ukážku z muzikálu RENT:

VÝZNAM

Piesne v muzikáli samozrejme hrajú dôležitú úlohu. Buď dotvárajú postavy, alebo posúvajú dej. Význam piesne je preto pre dielo kľúčový. Jeho úplnou zmenou by sa zmenil význam celého diela, čo ako prekladatelia určite nechceme. A práve tu prichádza to, čo nám vyučujúci opakujú od začiatku štúdia a čo pre nedostatok času často zanedbávame – analýza východiskového textu. Vďaka nej vieme určiť, čo je pre dielo zásadné a nemôže vypadnúť a čo naopak môžeme prispôsobiť.

Pozrime sa, ako to funguje pri slávnom muzikáli West Side Story:

Ďalší super príklad vieme nájsť v obľúbenej disneyovke Encanto:

V origináli sa síce spomínajú rastúce ananásy či Brunovo koktanie, no v slovenskom preklade ich nahrádzajú iné metafory. Všimnite si však, že hlavné posolstvo, či už ide o atmosféru tropického Portorika alebo pocit strachu, zostalo nedotknuté. Nevadí, ak z hrušiek vzniknú jablká, no ak by sme zmenili charakteristiku postavy, to by už bol problém. V takýchto prípadoch prichádza na javisko umenie parafrázovania.

PRIRODZENOSŤ

Prirodzenosť ide ruka v ruke s významom. Gramatická správnosť je pri spevnom preklade rovnako dôležitá ako pri akomkoľvek inom texte. Na druhej strane sa so slovosledom dá, podobne ako pri poézii, veľmi pekne hrať. Piesne predsa prirodzene využívajú množstvo básnických prostriedkov, akým je aj inverzia.

Prekladateľ si však musí dať pozor, aby to s touto „umeleckosťou“ neprehnal. Význam piesne totiž musí poslucháč pochopiť okamžite. Vo väčšine prípadov sa preklady piesní využívajú v divadle, kde obecenstvo nemá možnosť pesničku zastaviť, pustiť si ju znova či nad ňou dlho premýšľať. Ak divák spievanému textu nerozumie hneď, myšlienka mu jednoducho ujde.

Na prirodzenosť má obrovský vplyv aj žáner, prostredie diela či samotný charakter postavy. Je predsa logické, že of Fantóma opery očakávame podstatne poetickejší a vznešenejší jazyk než od siroty Olivera Twista.

SPEVNOSŤ

Na rozdiel od ostatných prvkov je spevnosť niečo, s čím sa pri inom type prekladu, dokonca ani pri básňach, nestretneme. Má totiž viac spoločného s fyzickými schopnosťami človeka než s písaným textom. Prečo by mal teda prekladateľ premýšľať nad spevnosťou? Text piesne má zásadný vplyv na to, ako sa bude spevákovi spievať. Napríklad otvorené samohlásky /a/ a /o/ sa na vysokých notách spievajú ľahko, čo sa o samohláskach /i/ alebo /u/ povedať nedá.

Prekladateľ musí premýšľať aj nad tým, ako bude text znieť. Dlhé slabiky sa na krátkych notách nestíhajú zaspievať, zatiaľ čo umelo predlžované krátke slabiky na dlhých notách znejú neprirodzene.

Samozrejme, prekladateľ nemusí párovať každú dlhú notu s dlhou slabikou. Ani originálne texty to tak vždy nerobia. V extrémnych prípadoch sa však neoplatí tieto detaily ignorovať. Práve nesúlad nôt s dĺžkou slabík či typom samohlásky býva najčastejšou príčinou, prečo preklad pri spievaní skrátka drhne.

Pri posudzovaní spevnosti je prekladateľ vďačný za každú hodinu na základnej umeleckej škole z detstva. Notový zápis sa totiž v tej chvíli stáva jeho najlepším priateľom.

Súboj s rýmom, rytmom či vysokými notami dokáže prekladateľa poriadne potrápiť, no konečný výsledok za to stojí. Nabudúce, keď sa v divadle alebo pri Disneyovke započúvate do chytľavého duetu hrdinov, spomeňte si na nenápadného prekladateľa v pozadí. Práve vďaka jeho jazykovej gymnastike si pesničku môžete zaspievať z plného hrdla aj v slovenčine.

ZDROJE

BUSH Jared a Byron HOWARD, 2021. Encanto: Čarovný svet [film]. Preklad Daniel FERANEC a Marián BERZÁNI, réžia slovenského znenia Michal SPIŠÁK. Bratislava: CinemArt SK, 2021

CHU, Jon M., 2024. Čarodejka [film]. Preklad Miroslava BREZOVSKÁ, réžia slovenského znenia Michal HALLON. Bratislava: CinemArt SK, 2024

LARSON, Jonathan, 2013. RENT. Preklad Martin ČIČVÁK et al. Bratislava, Divadlo Aréna, 2013. Nepublikovaný text. Uložené v: Divadelný ústav, Bratislava.

LAURENTS, Arthur a Stephen SONDHEIM, 2008. West Side Story. Preklad Ľubomír FELDEK a Viera MARUŠIAKOVÁ, Divadlo Nová Scéna, 2008. Nepublikovaný text. Uložené v: Divadelný ústav, Bratislava

LOW, Peter, 2003. Singable Translations of Songs. Perspectives [online]. 2003, roč. 11, č. 2, s. 87–103. ISSN 0907-676X, 1747-6623. Dostupné na: doi:10.1080/0907676X.2003.9961466