What the actual duck je ekvivalencia?

What the actual duck je ekvivalencia?

Autorka: Viktória Kaderová

Preklad sa môže na prvý pohľad zdať ako niečo banálne a jednoduché, najmä v dnešnom digitálnom čase. Vezmem si pôvodný (východiskový) text v cudzom jazyku, hodím ho do polointelignentného nástroja ako Google Translate či DeepL, a hotovo! Mám preklad!

V skutočnosti však ide o proces, pri ktorom si prekladatelia či prekladateľky musia prejsť niekoľkými krokmi.

Prvým je interpretácia východiskového textu. Celý text si prečítame a porozumieme tomu, čo obsahuje. Prekladateľ/-ka je teda napr. pri čítaní knihy najprv primárne čitateľom/-kou a všíma si štýl reči postáv, kde a v akom cudzom prostredí (anglofónnom, francúzskom…) sa dej odohráva a zapája tu aj svoje skúsenosti a poznatky o zahraničnej a domácej kultúre. Toto sa nazýva organizácia jednotlivých segmentov textu. Spojením interpretácie a organizácie nám vznikne syntéza (textotvorba) v cieľovom jazyku, v našom prípade v slovenčine.

No, to nám objasnilo samotný preklad, ale stále sme si neodpovedali na otázku.

Čo to teda do kačky tá ekvivalencia je?

Ekvivalencia tu, ekvivalencia tam…  O tomto pojme počúvame od začiatku štúdia na vysokej škole až po smrť – veď ide o jeden z hlavných pojmov translatológie.

Jednoducho povedané – nikdy neprekladáme doslovne, nekopírujeme jednotlivé slová ako nasledujú v texte za sebou, ale sústredíme sa na celok, obsah, význam a kultúru.

Zložito povedané – ekvivalencia prepája vzťah východiskového textu (originálu) s cieľovým textom (prekladom). Radí sa do komplexného prekladateľského procesu a odvíja sa od ich asymetrie, čiže rozdielov medzi jazykmi a kultúrami. Prekladateľ/-ka často volí z viacerých možností, a teda ekvivalencia znamená, že neexistuje len jedno správne riešenie.

Na Slovensku je nám známy princíp funkčnej ekvivalencie, ktorej sa teoreticky venovali napríklad Popovič (1983) a Vilikovský (1984).

Popovič rozlišuje štyri druhy ekvivalencie v závislosti od toho, na akej rovine textu práve prekladáme, a to od najnižšej po najvyššiu: jazyková, textová, štylistická a pragmatická.

Takto ju chápe Vilikovský: „Zhodnosť funkcie je spoločným menovateľom pre všetky roviny oznámenia, bez ohľadu na konkrétne jazykové vyjadrenie. Úlohou prekladu nie je reprodukovať jazykové prostriedky, ale funkciu, ktorá im pripadá v rámci vyššieho celku.“

Čo to pre nás znamená?

Ako príklad nám poslúži anglický idióm beat around the bush a dotvoríme vetu: He didn’t want to tell me what happened, he kept beating around the bush.

Doslovne by sme vetu vedeli preložiť ako: Nechcel mi povedať, čo sa stalo, stále mlátil okolo kríka.

Obrazovo si možno predstavíme niečo vtipné a po niekoľkominútovej úvahe by sme asi dospeli k záveru, že sa daný muž vyhýbal rozhovoru, ale preklad určite neplní svoju funkčnosť.

Správne by sme vetu preložili: Nechcel mi povedať, čo sa stalo, chodil okolo horúcej kaše.

Hoci má horúca kaša ďaleko od kríka a mlátenia, tento ekvivalent rozhodne čitateľom/-kám povie presne to, čo chcel/-a autor/-ka pôvodného textu povedať a nevyvoláva diskutabilné predstavy o psychickom zdraví pomyselného ostýchavého muža.

Ako druhý príklad si ukážeme preklad vtipu z 18. epizódy tretej série seriálu Teória veľkého tresku. Sheldon preberá cenu a podgurážene začne vtipkovať. V origináli povie: A neutron walks into a bar and asks: ‘How much for a drink?’ The bartender replies, ‘For you? No charge.’

Slovenský dabing sa so slovom charge/náboj pohral takto: Neutrón sa vráti z opušťáku a všetci sa ho pýtajú: „A kde máš náboj?“

Prekladateľ/-ka alebo prekladatelia nepreložili slovnú hru doslovne, pochopili, že tento vtip z chémie by na bežného Slováka nezaúčinkoval. Zvolili teda prístup pretvorenia vtipu do kontextu našej kultúry. Opušťák je nám dobre známy z čias povinnej vojenskej služby, slovo náboj s tým úzko súvisí tak, aby to dotvorilo celkom dobre ohraný, ale úsmevný efekt.

Ako posledný príklad si ukážeme preklad dialógu z filmu Scary Movie 3. Hlavná hrdinka Cindy si pozrela nahrávku, po ktorej jej zavolá záhadná Tabitha.

 

V preklade sa veľmi dobre pohrali so zvukovou stránkou ekvivalencie. Anglické seven days sa rýmuje s menom Willie Mays a days sa môže pri prerušovanom telefonickom signáli podobať na slovo gays. Pri slovenskom spojení sedem dní sa prekladateľ/-ka takisto zameral/-a hlavne na posledné slovo dní, keďže logicky ide o poslednú vec, ktorú Cindy počula a potrebovala si dotvoriť obraz o tom, čo jej hlas zo záhrobia vravel. Veľmi dobre tam figuruje meno Andy po preušovanom Em-í, na čo Cindy háda slovo teplý a konečne sa signál polepšuje a dostávame sa k rozuzleniu problému.

Vyššie uvedené príklady zo seriálu a filmu môžeme považovať sa pozitívne, ale ekvivalencia sa častokrát spája aj so slovom posun. O tom by sa dal napísať samostatný článok (možná příšte).

A tak sme sa dostali na záver článku. Už vieme, čo to do kačky ekvivalencia je, čo o nej hovoria predstavitelia slovenskej translatológie, a ako môže vyzerať. Ide len o maličký výsek z teórie a toho, čo ekvivalencia predstavuje. Ak vás táto téma zaujala, existuje mnoho zdrojov, štúdií a záverečných prác, ktoré sa jej venujú a vedeli by vám ďalej rozšíriť prehľad.

ZDROJE
VILIKOVSKÝ, J. 1984. Preklad ako tvorba. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1984.

POPOVIČ, A. 1983. Originál a preklad. Interpretačná terminológia. Bratislava: Tatran 1983